Neznášam ho
Už ho mám dosť. Ublížil mne aj mojim blízkym. Často im dokonca ubližoval cezo mňa. Klamal nám, izoloval nás od seba, štval nás proti sebe, učil nás posudzovať a odsudzovať sa... Zriekam sa ho. Vedome. Verejne.
Často ma (o)klame aj teraz. Robí ma slabou, pasívnou, pochybujúcou, smutnou, zbabelou, sebeckou. Chce zničiť všetko okolo mňa aj vo mne.
Aj Teba. Náš vzťah.
Roky som mu to dovoľovala - a často som to ani nevedela. Žiaľ, často som to aj vedela.
Robil ma pyšnou, hrdou, povýšeneckou, pokryteckou, falošnou, dvojtvárnou, náladovou, precitlivenou, cynickou, sarkastickou, ufňukanou, zbabelou. Robil zo mňa klamárku, manipulátorku, egoistu, hedonistu, závistláčku.
Ponúkal mi pozlátka a tváril sa, ako by to boli najväčšie poklady. Trblietalo sa to, ponúkalo to rýchle a naoko dobré riešenia. Maskoval svoje jedy a hnusy do krásneho obalu, ktorým si ma kúpil. Ani malými písmenami nepriznal, že platím svojou dušou. Leptal ma, deprimoval, izoloval, trápil, mučil. Ja som však k sebe tisla jeho "dary" a myslela si, že problém je v tom, že je ich málo; bola som príliš hlúpa a príliš pyšná, aby som chápala, ako ma ničí.
A ako cezo mňa ničí iných.
Je rafinovaný. Naučil ma podozrievať, žiarliť, závidieť, klamať, manipulovať, vymýšľať si, pretvarovať sa, rýchlo vzbĺknuť, ignorovať, hnevať sa, ohovárať, osočovať. Tváril sa totiž, že za všetko zlé v mojom živote môžu ľudia, nie ON. Tak ako mňa, klamal - a klame - aj mojich blízkych; všetkých mojich bratov a sestry. Aj Teba. Navráva nám, že sme nepriatelia. Že TY si ten ZLÝ. Robí nás hriešnymi a učí nás nenávidieť iných hriešnikov. Hnusný klamár. Možno takto rozdelil aj... Nás. Teba a mňa. Možno sme sa kvôli nemu nedokázala mať radi, možno sme si ublížili. Ty a ja. Ja som bojovala proti Tebe a Ty proti mne. Či už z očí do oči, alebo za chrbtom. A možno "len" v myšlienkach a v srdci. Pritom stačilo jedno - bojovať proti nemu. Uvedomiť si, že nebyť JEHO, Ty a ja by sme sa mali radi. Prečo vlastne nie?
Prečo sme si navykli stotožňovať si hriech s hriešnikom? Prečo sme mu na to skočili?
Odpustite mi. Odpusťme si.
Je klamár. Je otcom lží. Nenávidí nás. Veľmi. Nechce pre nás nič dobré; ani smietku.
Pamätám si na ten pocit, keď som bola v Lidiciach. Možno ste vy taký mali v Osvienčime, Terezíne, v svojim osobných životoch... Pocit, že sa stalo niečo veľmi zlé, strašné, nespravodlivé, a že tomu vôbec nerozumiete. Že ako mohlo byť až také zlo. Že ako sa mohlo TOTO stať.
Nie je to novinka, len pripomenutie - bol za tým ON. Ten hnusný pekelník sa TEŠIL z každej detskej slzy, z každého bezmocného plaču, z každej pochovanej nádeje, z každého prejavu zúfalstva. Aj z Tvojho. Kým Ty plačeš, on sa teší. Ak trpíš, lebo si sa chytil do jeho pasce, je to preňho tá najkrajšia chvíľa. Garantujem Ti, že masové vraždy sú preňho najšťastnejšími chvíľami (ak by vedel cítiť niečo ako šťastie). Garantujem Ti, že masové vraždy deti ho napĺňajú takou hnusnou, morbídnou, pekelnou "radosťou", že ak si to uvedomíš, MUSÍŠ ho nenávidieť.
Nič už od neho nechcem. Všetko, čo mi ponúkol doteraz, ma ničilo. Zabíjalo. Nielen metaforicky. Ak by Boh nebol milosrdný a umrela by som, stálo by ma to celú večnosť.
Zabíjal vo mne radosť, lásku, dobro, nádej. A dušu. Jej večnosť, respektíve jej schopnosť prežiť večnosť s Bohom.
Už ho mám dosť a nechcem s ním mať nič spoločné. A nechcem, aby ubližoval aj Tebe. Prosím Ťa, ak máme z minulosti medzi sebou nejaké resty, ak som Ti nejako ublížila, ak sa chceš porozprávať, ak mi chceš niečo vytknúť, ak chceš, aby som napravila nejakú škodu, ktorú som Ti spôsobila (či som si jej vedomá alebo nie), ozvi sa mi. Neboj sa, buď ku mne úprimný aj tvrdý, ak to tak cítiš. Nechcem, aby nás viac delil. Vyriešme si problém, ktorý medzi nami bol.
Vieš, čo chcem? Začať odznova, inak, lepšie. Možno sme sa už o tom rozprávali, možno nie. Ak chce, rozprávajme sa o tom TERAZ. Ozvi sa, pokojne. Je mi jedno, v akom úseku našej spoločnej minulosti alebo prítomnosti sme sa stretli. Ak máš pocit, že Ti niečo dlžím, že som Ti ublížila, že som Ti nejako uškodila... Ozvi sa, prosím. Riešme to, prosím.
Nie je to hra ani póza. Je to úprimné PREDSAVZATIE. Už nechcem byť vlažná. Už nechcem byť zhasnutou sviečkou pod mericou. Už nechcem byť príčinou Tvojej bolesti, skepsy, znechutenia.
Tak často padám, tak často sa opäť váľam v špine, o ktorej som si myslela, že už je minulosťou... Tak často strácam nádej, chuť, silu. Ježiš to však nevzdáva. So mnou, ani vo mne. Ja som malá, hriešna, neverná. Ježiš je však MILOSRDENSTVO. Hľadala som to čudné slovo v slovníku - je ešte širšie a krajšie ako láska. Fakt, pozri sa.
Ja som slabá a hnusný pekelný nepriateľ silný. Porazil ho len Jeden. Boh. Viackrát. A môže ho poraziť znova. Ak chceme. Je skvelé, že bojuje na našej strane. Za nás. V nás. A že chce, aby sme boli súčasťou jeho armády.
Dal nám návod.
10 prikázaní - alebo jedno veľké, hlavné.
Dal nám však viac - omnoho viac. Aj o tom budú ďalšie blogy. Najmä pre tých z vás, ktorí ma poznajú v podobe, ku ktorej táto nesedí. Skúsim (postupne) vysvetľovať, ako som zistila, že ma Boh miluje, a ako som sa doňho zaľúbila ja. Zatiaľ len tak, nehodne, slabo... Viem, že by si zaslúžil OMNOHO viac mojej lásky; zatiaľ som len také slabé krehké dieťa, čo sa učí chodiť a každú chvíľu padá. Ocko ma však drží za ruky a dvíha ma. Ak mu to dovolím. Slobodnú vôľu uprednostnil pred svojou láskou.
Teraz však ešte k tomu hnusnému nepriateľovi:
1. Prosím, nezabudni (ešte lepšie - over si to v svojom vlastnom živote); všetko zlé, čo sa Ti stalo, spôsobil ON - či už cez Tvoj vlastný hriech alebo cez hriechy iných ľudí.
2. Väčšinou pritom klamal - zlo sa tvárilo ako dobro, alebo aspoň ako niečo neškodné, s čím si poradíš a čo Ti predsa neublíži.
K tomuto bodu - od hnusného pekelníka, ktorý môže za svetové vojny, genocídy, znásilnenia, detskú prostitúciu a akýkoľvek hnus, na aký si len spomenieš, si už nechcem zobrať ani "malé" a na prvý pohľad nevinné "lízanky"; klebety, podráždenosť, nečistú myšlienku... Je hnusný, dotieravý a neodbytný; všetko mi vnucuje, často v rafinovanej podobe... Ale, našťastie, aj v takých chvíľach môže za mňa bojovať Ocko a pomáhať Mamka - silná to žena, mimochodom (aj o nej bude blog).
3. A/alebo sa tváril, že ani neexistuje.
K tomuto bodu - ak máš na to žalúdok, pozri si nejaké autentické videá o vyháňaní diabla.
******************************
Na tejto (staro)novej ceste len začínam. Ako by som sa odznova učila chodiť. Určite chvíľu bude trvať, kým to, čo prijímam vedome, sa stane pevnou súčasťou každej časti mojej mysle, vrátane tých, v ktorých ešte sú pochybnosti. Všetko je v "štádiu riešenia". Už však vidím prvé výsledky. Z úcty ku konkrétnym osobám a ich príbehom nebudem o nich hovoriť konkrétne. Poviem to však všeobecne:
* bavila som sa v poslednom období s niektorými ľuďmi, s ktorými sme sa nebavili roky. A... Zakaždým to bolo fajn. Napriek môjmu počiatočnému odporu, zbabelosti, hanbe atď. zakaždým... Oslobodzujúce.
Neviem, čo si o mne myslíš, ako si ma pamätáš, v ktorom životnom úseku si ma stretol/stretla. Je však veľmi pravdepodobné, že som na Teba v poslednom období myslela. Určite nie v zlom. Ak sme proti sebe aj niečo mali, skúsila som Ti odpustiť. Vedome určite; a často to šlo aj emočne. Chcem sa Ťa učiť vidieť ako brata/sestru. Keby som nabrala viac odvahy, rozbehnem sa za Tebou, priznám Ti svoje chyby, budem sa kajať za to, ako som Ti ublížila, rozprávať Ti o Bohu, ktorý si ma našiel, objímem Ťa. Určite sa nehnevám, nech sme proti sebe mali čokoľvek. Ak chceš, ozvi sa, nech viem, že môžem. Že chceš.
Bodaj by nás už nikdy ten zlý, hnusný a prašivý diabol neoklamal, že... sa nemôžeme mať radi. Napriek všetkému.
S takmer stopercentnou istotou:
MÁM ŤA RADA A TEŠÍM SA, ŽE SI PREŠIEL MOJIM ŽIVOTOM; ODPUSŤ MI TO ZLÉ A ĎAKUJEM TI ZA TO DOBRÉ.
Tvoja Sestra,
Majka
zdroj ilustračného obrázka: pexels
Často ma (o)klame aj teraz. Robí ma slabou, pasívnou, pochybujúcou, smutnou, zbabelou, sebeckou. Chce zničiť všetko okolo mňa aj vo mne.
Aj Teba. Náš vzťah.
Roky som mu to dovoľovala - a často som to ani nevedela. Žiaľ, často som to aj vedela.
Robil ma pyšnou, hrdou, povýšeneckou, pokryteckou, falošnou, dvojtvárnou, náladovou, precitlivenou, cynickou, sarkastickou, ufňukanou, zbabelou. Robil zo mňa klamárku, manipulátorku, egoistu, hedonistu, závistláčku.
Ponúkal mi pozlátka a tváril sa, ako by to boli najväčšie poklady. Trblietalo sa to, ponúkalo to rýchle a naoko dobré riešenia. Maskoval svoje jedy a hnusy do krásneho obalu, ktorým si ma kúpil. Ani malými písmenami nepriznal, že platím svojou dušou. Leptal ma, deprimoval, izoloval, trápil, mučil. Ja som však k sebe tisla jeho "dary" a myslela si, že problém je v tom, že je ich málo; bola som príliš hlúpa a príliš pyšná, aby som chápala, ako ma ničí.
A ako cezo mňa ničí iných.
Je rafinovaný. Naučil ma podozrievať, žiarliť, závidieť, klamať, manipulovať, vymýšľať si, pretvarovať sa, rýchlo vzbĺknuť, ignorovať, hnevať sa, ohovárať, osočovať. Tváril sa totiž, že za všetko zlé v mojom živote môžu ľudia, nie ON. Tak ako mňa, klamal - a klame - aj mojich blízkych; všetkých mojich bratov a sestry. Aj Teba. Navráva nám, že sme nepriatelia. Že TY si ten ZLÝ. Robí nás hriešnymi a učí nás nenávidieť iných hriešnikov. Hnusný klamár. Možno takto rozdelil aj... Nás. Teba a mňa. Možno sme sa kvôli nemu nedokázala mať radi, možno sme si ublížili. Ty a ja. Ja som bojovala proti Tebe a Ty proti mne. Či už z očí do oči, alebo za chrbtom. A možno "len" v myšlienkach a v srdci. Pritom stačilo jedno - bojovať proti nemu. Uvedomiť si, že nebyť JEHO, Ty a ja by sme sa mali radi. Prečo vlastne nie?
Prečo sme si navykli stotožňovať si hriech s hriešnikom? Prečo sme mu na to skočili?
Odpustite mi. Odpusťme si.
Je klamár. Je otcom lží. Nenávidí nás. Veľmi. Nechce pre nás nič dobré; ani smietku.
Pamätám si na ten pocit, keď som bola v Lidiciach. Možno ste vy taký mali v Osvienčime, Terezíne, v svojim osobných životoch... Pocit, že sa stalo niečo veľmi zlé, strašné, nespravodlivé, a že tomu vôbec nerozumiete. Že ako mohlo byť až také zlo. Že ako sa mohlo TOTO stať.
Nie je to novinka, len pripomenutie - bol za tým ON. Ten hnusný pekelník sa TEŠIL z každej detskej slzy, z každého bezmocného plaču, z každej pochovanej nádeje, z každého prejavu zúfalstva. Aj z Tvojho. Kým Ty plačeš, on sa teší. Ak trpíš, lebo si sa chytil do jeho pasce, je to preňho tá najkrajšia chvíľa. Garantujem Ti, že masové vraždy sú preňho najšťastnejšími chvíľami (ak by vedel cítiť niečo ako šťastie). Garantujem Ti, že masové vraždy deti ho napĺňajú takou hnusnou, morbídnou, pekelnou "radosťou", že ak si to uvedomíš, MUSÍŠ ho nenávidieť.
Nič už od neho nechcem. Všetko, čo mi ponúkol doteraz, ma ničilo. Zabíjalo. Nielen metaforicky. Ak by Boh nebol milosrdný a umrela by som, stálo by ma to celú večnosť.
Zabíjal vo mne radosť, lásku, dobro, nádej. A dušu. Jej večnosť, respektíve jej schopnosť prežiť večnosť s Bohom.
Už ho mám dosť a nechcem s ním mať nič spoločné. A nechcem, aby ubližoval aj Tebe. Prosím Ťa, ak máme z minulosti medzi sebou nejaké resty, ak som Ti nejako ublížila, ak sa chceš porozprávať, ak mi chceš niečo vytknúť, ak chceš, aby som napravila nejakú škodu, ktorú som Ti spôsobila (či som si jej vedomá alebo nie), ozvi sa mi. Neboj sa, buď ku mne úprimný aj tvrdý, ak to tak cítiš. Nechcem, aby nás viac delil. Vyriešme si problém, ktorý medzi nami bol.
Vieš, čo chcem? Začať odznova, inak, lepšie. Možno sme sa už o tom rozprávali, možno nie. Ak chce, rozprávajme sa o tom TERAZ. Ozvi sa, pokojne. Je mi jedno, v akom úseku našej spoločnej minulosti alebo prítomnosti sme sa stretli. Ak máš pocit, že Ti niečo dlžím, že som Ti ublížila, že som Ti nejako uškodila... Ozvi sa, prosím. Riešme to, prosím.
Nie je to hra ani póza. Je to úprimné PREDSAVZATIE. Už nechcem byť vlažná. Už nechcem byť zhasnutou sviečkou pod mericou. Už nechcem byť príčinou Tvojej bolesti, skepsy, znechutenia.
Tak často padám, tak často sa opäť váľam v špine, o ktorej som si myslela, že už je minulosťou... Tak často strácam nádej, chuť, silu. Ježiš to však nevzdáva. So mnou, ani vo mne. Ja som malá, hriešna, neverná. Ježiš je však MILOSRDENSTVO. Hľadala som to čudné slovo v slovníku - je ešte širšie a krajšie ako láska. Fakt, pozri sa.
Dal nám návod.
10 prikázaní - alebo jedno veľké, hlavné.
Dal nám však viac - omnoho viac. Aj o tom budú ďalšie blogy. Najmä pre tých z vás, ktorí ma poznajú v podobe, ku ktorej táto nesedí. Skúsim (postupne) vysvetľovať, ako som zistila, že ma Boh miluje, a ako som sa doňho zaľúbila ja. Zatiaľ len tak, nehodne, slabo... Viem, že by si zaslúžil OMNOHO viac mojej lásky; zatiaľ som len také slabé krehké dieťa, čo sa učí chodiť a každú chvíľu padá. Ocko ma však drží za ruky a dvíha ma. Ak mu to dovolím. Slobodnú vôľu uprednostnil pred svojou láskou.
Teraz však ešte k tomu hnusnému nepriateľovi:
1. Prosím, nezabudni (ešte lepšie - over si to v svojom vlastnom živote); všetko zlé, čo sa Ti stalo, spôsobil ON - či už cez Tvoj vlastný hriech alebo cez hriechy iných ľudí.
2. Väčšinou pritom klamal - zlo sa tvárilo ako dobro, alebo aspoň ako niečo neškodné, s čím si poradíš a čo Ti predsa neublíži.
K tomuto bodu - od hnusného pekelníka, ktorý môže za svetové vojny, genocídy, znásilnenia, detskú prostitúciu a akýkoľvek hnus, na aký si len spomenieš, si už nechcem zobrať ani "malé" a na prvý pohľad nevinné "lízanky"; klebety, podráždenosť, nečistú myšlienku... Je hnusný, dotieravý a neodbytný; všetko mi vnucuje, často v rafinovanej podobe... Ale, našťastie, aj v takých chvíľach môže za mňa bojovať Ocko a pomáhať Mamka - silná to žena, mimochodom (aj o nej bude blog).
3. A/alebo sa tváril, že ani neexistuje.
K tomuto bodu - ak máš na to žalúdok, pozri si nejaké autentické videá o vyháňaní diabla.
******************************
Na tejto (staro)novej ceste len začínam. Ako by som sa odznova učila chodiť. Určite chvíľu bude trvať, kým to, čo prijímam vedome, sa stane pevnou súčasťou každej časti mojej mysle, vrátane tých, v ktorých ešte sú pochybnosti. Všetko je v "štádiu riešenia". Už však vidím prvé výsledky. Z úcty ku konkrétnym osobám a ich príbehom nebudem o nich hovoriť konkrétne. Poviem to však všeobecne:
* bavila som sa v poslednom období s niektorými ľuďmi, s ktorými sme sa nebavili roky. A... Zakaždým to bolo fajn. Napriek môjmu počiatočnému odporu, zbabelosti, hanbe atď. zakaždým... Oslobodzujúce.
Neviem, čo si o mne myslíš, ako si ma pamätáš, v ktorom životnom úseku si ma stretol/stretla. Je však veľmi pravdepodobné, že som na Teba v poslednom období myslela. Určite nie v zlom. Ak sme proti sebe aj niečo mali, skúsila som Ti odpustiť. Vedome určite; a často to šlo aj emočne. Chcem sa Ťa učiť vidieť ako brata/sestru. Keby som nabrala viac odvahy, rozbehnem sa za Tebou, priznám Ti svoje chyby, budem sa kajať za to, ako som Ti ublížila, rozprávať Ti o Bohu, ktorý si ma našiel, objímem Ťa. Určite sa nehnevám, nech sme proti sebe mali čokoľvek. Ak chceš, ozvi sa, nech viem, že môžem. Že chceš.
Bodaj by nás už nikdy ten zlý, hnusný a prašivý diabol neoklamal, že... sa nemôžeme mať radi. Napriek všetkému.
S takmer stopercentnou istotou:
MÁM ŤA RADA A TEŠÍM SA, ŽE SI PREŠIEL MOJIM ŽIVOTOM; ODPUSŤ MI TO ZLÉ A ĎAKUJEM TI ZA TO DOBRÉ.
Tvoja Sestra,
Majka
zdroj ilustračného obrázka: pexels
Komentáre
Zverejnenie komentára