Ocko(vi)

Starému, prísnemu, odutému, odosobnenému starcovi sa nedá veriť. Aspoň ja nemôžem veriť. Našťastie, slovo otec ponúka aj iné asociácie. Aj ten nebeský otec. Veď aj najznámejšia modlitba k nemu sa nazýva Otče náš. To archaické otče môže miasť až znechucovať, najmä v kombinácii s inými dôvodmi, pre ktoré sme ho nikdy neprijali ako svojho otca. Čo však tak... Ocko? Nielen náš, ale aj môj?

Otče (ocko)
 
(Niekto, kto ma chráni, ľúbi, kto sa zo mňa teší; niekto, kto ma tu chcel, kto 9 mesiacov netrpezlivo čakal, kedy sa narodím, vytešoval sa, keď som prišla na svet, a odvtedy sa odo mňa neprestal starať... Hoci som ho odmietala, nechcela, neverila v neho, zrádzala ho, ubližovala ostatným jeho deťom...)

náš 

(Nie si len môj; si otcom nás všetkých - vďaka tomu môžem na každého človeka hľadieť ako na niekoho, kto nemusí byť mojím nepriateľom, ale ako na niekoho, kto môže byť, či dokonca je, mojim bratom a sestrou. Vďaka tomu mám nádej, že svet je/bude jedna veľká rodina) 

ktorý si

(Nie si len ilúziou, túžbou, nádejou. SI. Ani to by možno nestačilo... Dôležité je zisťovať, AKÝ si. Dobrý, láskavý, milosrdný... Občas sa ťa stále bojím. Avšak predstava, že si OTCOM, vracia nádej. Otec - normálny, láskavý otec - nechce ubližovať, samoúčelne trestať, ničiť. Poznám pár ľudských otcov, ktorých obdivujem. Ktorých považujem za skvelých. Nie je možné, aby boli lepší ako Ty. Ak oni - so svojimi prípadnými chybami, únavou a pod. - SÚ skvelými otcami, akým dokonalým otcom musíš byť Ty, bezchybný?)

na nebesiach
 
(Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani ja si neviem predstaviť... Myslím len na slová tých, čo prežili klinickú smrť, a nevedeli opísať príval lásky a pokoja, ktorý cítili, keď sa ocitli na prahu Tvojho domova. A na strašné utrpenie duší v očistci, ktoré sa však - podľa slov mystikov - nechcú vrátiť na zem, lebo oproti tomu, čo pri Tebe čakajú, im pripadá temná. Bojím sa, že Ťa nebudem hodná, ale utešuje ma, že každému z nás pri sebe chystáš miesto.) 

posväť sa 

(Čo to zvláštne slovo vlastne znamená? Si svätý - ako sa môžeš posvätiť? Nehovoria o Tebe už dosť Tvoje stvorenia? Moria, lúky, oblaky, sedmokrásky, vrtiace sa chvosty psíkov, úsmevy detí a stareniek, vrúcne stisky rúk? Nie je to len naša chyba (lenivosť, pýcha, nevďačnosť), že tak často nevidíme, koľko darov nám denne dávaš? V koľkých veciach je prítomný Tvoj odraz a Tvoja láska?)

meno 
 
(Meno je dôverná informácia o nás. Deťom ho vyberáme dôkladne. Chceme, aby sa im hodilo, aby o nich niečo významné hovorilo už samo o sebe. Keď sa s niekým zoznámime, zvažujeme, či mu povedať svoje meno. Meno si chránime. A svoje prezývky, dôverné oslovenia, duplom. Meno je intímne. Ty máš tiež meno. Povedal si nám ho. Podávaš ruku a predstavuješ sa. Cez všetky svoje diela, ale aj cez konkrétnosti. Chceš, aby sme Ťa spoznali. Chceš, aby sme poznali Tvoje meno. Chceš, aby sme Ťa oslovovali.)

Tvoje
 
(Aké sú teda Tvoje mená? Mark Vikler v Biblii vyextahoval tieto mená Boha Otca: Pán sa postará (Gn 22, 14), Pán je môj lekár (Ex 15, 26), Pán je moja zástava (Ex 17, 15), Pán je pokoj (Sdc 6, 24), Pán je môj pastier (Ž 23, 1), Pán je moja spravodlivosť (Jer 23, 6), Pán je tu (Ex 48, 35), Všemohúci (Gn 17, 1), Sudca (Gn 18, 25), Pevnosť (2Sam 22, 2), Pán pánov (Dt 10, 17), Najvyšší (Dt 32,8), JA SOM (Ex 3,14)... Ale hlavne: Nebeský Otec (Mt 6, 26). Nebyť toho ocka, mohlo by všetko ostatné pôsobiť skôr hrozivo... Otec je však garantom toho, že svojou mocou nás chce chrániť, nie ničiť.)

príď

(Aj dnes. Aj ku mne. Do môjho života. Do môjho srdca. Do mojich obáv, radosti, túžob, sklamania, rán, plánov. Príď. Drž ma za ruku, keď padám. Nes ma, keď nevládzem. Nepusť ma, keď chcem utekať. Máš rôzne deti. Ja som to ufňukané, tvrdohlavé, potrebujúce pevnú aj nežnú ruku zároveň. Príď. Veď ma. V časoch, keď som ako bezmocné bábätko aj v časoch, keď som ako vzdorujúci tínedžer. Ďakujem, že Ty CHCEŠ prísť. Daj mi silu stále Ťa k sebe volať.)

kráľovstvo

(Paláce? Trón? Sluhovia? Neviem. Ty si sľúbil kráľovstvo lásky, pokoja... Tvoje kráľovstvo prichádza vždy, keď niekomu prinesieme pokoj, radosť, nádej... Vyčaríme úsmev... Nevrátime krivdu... Požehnáme... Tvoje kráľovstvo začína tu. Aj vo mne. Príď kráľovstvo Tvoje do môjho srdca. Príď kráľovstvo Tvoje do mojich vzťahov. Do mojich činov. Do mojich slov. Do mojich myšlienok. Príď kráľovstvo Tvoje do môjho sveta - a neostaň tam. Šír sa ďalej.) 

Tvoje
 
(Nič nie je moje. Telo, talent, čas, peniaze, dom. Všetko patrí Tebe. Často na to zabúdam. Aj na to, že aj to trochu dobra, čo spravím, nie je moje. Ako sa krásne spieva v jednej detskej piesni: Ak niečo vo mne dobré je, to od veľkého Boha mám. Nedaj mi na to zabudnúť, prosím.)

buď voľa Tvoja

(Lebo Ty vieš lepšie ako ja, čo potrebujem. Lebo Tvojou vôľou je, aby sme boli večne šťastní. Lebo Ty máš s nami zámery radosti a pokoja. Lebo Ty vieš všetko, a ja len niečo - aj to možno zlé. Lebo Ty si absolútne dobro, ale mňa často zvádza Zlo. Buď vôľa Tvoja, lebo len Ty vieš, ako budem šťastná - dokonca lepšie, ako to viem ja sama.)

ako v Nebi
 
(Tam, kde je už len Pokoj, Radosť, Láska. Absolútna, definitívna. Nič zlé. Ani kúsoček. Tam, kde ma voláš. Pozývaš. Chceš dostať. Niekedy aj napriek mne samej.)

tak i na Zemi

(Kde je všelijako. Niekedy lepšie, niekedy horšie. Niekedy dokonca zle. Ale niekedy... Nádherne. To je jedno, ako tu je. Aj tak sme tu chvíľu. Pomôž nám, aby sme tu chvíľu využili čo najlepšie.)

chlieb
 
(Niečo elementárne. Keď teta zostarla, už jedla len chlieb a soľ. Vraví sa, že kaviár sa preje - ale chlieb nikdy. Chlieb, to je ešte viac. To sú tisícky klasov. Spolu. A práca. Chlieb je výsledok práce a spojenia. Chlieb je symbol. Silný. Aj Boh sa mení na chlieb. Ponúka sa nám. "Ako chlieb, čo spojil zlaté klásky, tak nás spája sila Ježišovej lásky...")

náš
 
(Nie môj. Nemôžeme mať my všetko, a vy nič. Bez Teba by som chlieb nemala. Sama ho nevyrobím. Sama ho nekúpim. Nemôžem ho jesť sama. Nemôžem byť skutočne sýta, kým on je hladný. Nemôžem byť Tvojou skutočnou dcérou, kým kvôli môjmu chlebu nemajú chlieb iní.)

každodenný
 
(Mala som ho včera. Potrebujem ho aj dnes. Aj zajtra. Do konca života. Ten ľudský, čo sa troší a míňa a občas aj vyhadzuje namiesto toho, aby sa rozdal. Ale aj ten večný, tajomný - Teba.)

daj 
 
(Bez Teba nemáme nič. Všetko, čo máme, je dar. Aj pohľad. Aj nádych. Aj dotyk. Všetko. A zabúdame na to. Nedaj, aby sme zabudli. Aby sme neďakovali. Aby sme nechceli ďakovať.) 

nám
 
(Nikdy nie som len ja. Stále sme my. Prepojení vo všetkom. Nedaj, nech zabúdame. Daj, nech pochopíme.) 

dnes 
 
(Dnes je večné. A jediné. Včera a zajtra sú abstraktné. Nikdy nemám viac, ako túto chvíľu. A stále MÁM túto chvíľu. Každá chvíľa má svoje výzvy. V každej chvíli sa môžem rozhodnúť. Daj, nech každú chvíľu, každé svoje malé "dnes", využijem správne.) 

a odpusť
 
(Lebo bez Tvojho odpustenia je naša vina neúnosná. Neznesiteľná. Nedá sa s ňou žiť. Nedá sa ísť ďalej. Nedá sa usmiať. Nedá sa zmieriť. Nedá sa snažiť. Nedá sa... Pomôž. Odpusť. Priviň si nás. Dopraj nám otcovské objatie a povzbudivý úsmev.) 

nám

(Nikto nehreší sám. Ani ja. Ani on. Stále len my. Môj hriech zabíja aj jeho. A jeho hriech mňa. Potrebujeme si odpustiť. Potrebujeme, oci, aby si nás to naučil.) 

naše 
 
(Moja vina, vravím. Moja vina - myslím si to? Ako často hľadám výhovorky, ospravedlnenia, únik od zodpovednosti? Tie viny sú však naše. Moje. Nestačí ukázať prstom. Oci, daj, aby som chcela ospravedlnenie a odpustenie, nie nevinnosť; nie pocit, že ja som nič nespravila.) 

viny 

(Nie omyl. Nie nepozornosť. Nie skúsenosť. Vina. Bodka.)

ako i my  odpúšťame 

(Hoci možno nechceme. Hoci to možno najprv bolí. Hoci je to možno najprv ťažké. Ale daj, nech sa snažíme ďalej. Aj 77x.)

svojim vinníkom

(Hoci to bolelo. Jeden z Tvojich synov, John Elredge, si myslí niečo, čo si myslím vďaka nemu aj ja: Odpustenie neznamená tváriť sa, že úder nebol silný. Že nás nezranil. Odpustiť znamená prijať svoju ranu. Povedať jej pôvodcovi: Bolelo ma to, ale si slobodný. Nebudem ti to pripomínať a vyčítať. Chcem ťa pochopiť. 
A myslieť to vážne.)

a neuveď nás do pokušenia
 
(Opäť sa uväzniť v svojom hriechu...)

ale zbav nás Zlého
 
(Aby bolo už len dobre. Aby už bolo len Dobro.)

Amen. 

(S láskou, vďakou, nádejou a trochou obáv Tvoje malé, bezbranné aj vinné dieťa.) 

Obrázky: pexels