Poďme sa rozprávať

"Chyba je nevyhnutný dôsledok života. 

Vzájomné a obojstranné chyby sú nevyhnutným dôsledkom spoločného života. 

Argumenty a hľadanie chýb sú obranné mechanizmy, ako udržať svoje "ja" v probléme. 

Priznanie je obetovanie svojho ja na oltár lásky. 

Odpustenie je liečivý balzam, ktorý zmierňuje a uzdravuje rany spôsobené chybami. 

Radosť je nový chodník, ktorý sa vynoril pred tým, kto odpustil a tým, komu bolo odpustené." 

V. Gilbert Beers 

Aj takúto krásnu citáciu možno nájsť v publikácii Poďme sa rozprávať. Ak máte radi knihy v štýle Brunna Ferrera (krátke, nadčasové, s jednoduchým jazykom a hlbokou myšlienkou), tak budete mať radi aj túto knihu. Na takmer 300 stranách môže nájsť čitateľ desiatky až stovky (väčšinou krátkych) príbehov, ktoré zostavovatelia rozdelili do pätnástich tematických kapitol, ktorých názvy hovoria za všetko:
* Aby ľudia spolu hovorili;
*Cesta k úspechu;
* Ľudia, ktorí chceli zmeniť svet;
* Skutočné hrdinstvo;
* Radosť z dávania;
* Malé nebo na zemi;
* Napriek hendikepu;
* Ľudská vynaliezavosť;
* Tabletky na vzťahy;
* Zvyk je železná košeľa;
* Vysoká škola života;
* Cestičkami ríše zvierat;
* Recept na šťastie;
* Náš otecko;
* Dotyky lásky.

Hoci to môže znieť všetko ako sladké klišé, ktoré chce simulovať hodnoty a moralizovať, v skutočnosti sú všetky kapitoly i príbehy veľmi pekné, hlboké a povzbudivé. Možno jednoduché, ale určite nie lacné, napríklad:

Mary Fancis Meyerová zomrela dva alebo tri roky po svojom manželovi Kenovi. Nikdy nezabudnem na posedenie u nich doma pri kozube, keď spolu oslavovali 50. výročie sobáša. Poznamenal som: "Ken, päťdesiat rokov je predsa len dosť dlhý čas." On mi na to hneď odvetil: "Vôbec nie taký dlhý, aký by bol bez nej." 

Najkratšie príbehy sú vlastne skôr fragmenty, doslova len na pár riadkov, najdlhšie majú pár strán - a väčšina je tak na pár odsekov, ktoré sa dajú prečítať za minútu či pár minút. Za každým príbehom je radený citát, zväčša od známej osobnosti, z ktorých mnohé sú naozaj veľmi výrečné a nad mnohými z nich by sa tiež dalo dlho zamýšľať, napríklad:

"Skúsenosť je zlý učiteľ, pretože najprv dáva testy a až potom lekcie." (Vernon Sanders Law) 

"Dráma ľudí nie je v tom, že nevedia nájsť šťastie, ale že ho hľadajú tam, kde nie je." (Martin Healy)

"Keď ide o lásku, tak mnoho ešte nie je dosť." (P. A. C. de Beaumarchais)  

Je to ten typ knihy, ktorú môže zobrať do ruky hocikto a kedykoľvek; dá sa otvoriť na hociktorej strane a začítať v ktoromkoľvek príbehu. Je takmer isté, že sa bude nejako prelínať s vašou situáciou a že si v ňom nájdete niečo pre seba.


zdroj ilustračného foto: pexels 

Osobne na tejto knihe oceňujem najmä:
* rôznorodý výber príbehov z rôznych oblastí a kultúr;
* optimistické posolstvo;
* schopnosť mnohých príbehov vyčariť úsmev;
* schopnosť mnohých príbehov privolať slzy;
* schopnosť mnohých príbehov vyvolať úsmev aj slzy naraz.

Vidieť, že tvorcovia - ako zostavovatelia sú v tiráži uvedení Marcela a Stanislav Bielkovci - si dali záležať tak na výbere príbehov, ako aj citátov pod nimi, a že čerpali z rôznych zdrojov. Škoda, že tie zdroje nie sú uvedené. V akejkoľvek antológii (a túto knihu by som rámcovala najskôr týmto označením) by skrátka niečo také nemalo chýbať. Okrem toho - z môjho pohľadu celkom vážneho - nedostatku ich už kniha veľa nemá. Ak áno, tak (v istých prípadoch) určitú explicitnosť, poprípade trochu chaotické prelínanie sa skutočných príbehov, legiend a fikcií. Oproti kladom sú to však naozaj maličkosti. Aj preto by som sa knižku nebála odporúčať či venovať ako darček.

Ak by som bola matka, nezdráham sa ani predčítať z knižky deťom - a o vypočutom sa s nimi rozprávať. Myslím si, že mnohé príbehy by dokázali skvelo suplovať rozprávky, respektíve ich univerzálne posolstvá.

Tiež je možné prečítať si jeden či zopár príbehov len tak, pre radosť a inšpiráciu, trebárs ráno (na povzbudenie a ako motiváciu do nového dňa), cez deň (na osvieženie a zastavenie sa uprostred stereotypu a zhonu) či večer (keď už človek rekapituluje deň a možno si ešte potrebuje v sebe doriešiť nejaké situácie, nech ich neťahá aj do postele a do snov). A ako napísala jedna z čitateliek v diskusii istého internetového kníhkupectva: "Pri knihe Poďme sa rozprávať možno stratíte reč... a začnete rozprávať srdcom...".

Možno silné, určite však nie prehnané slová.

Pre koho je (z môjho pohľadu) kniha vhodná:
* pre tých, čo majú radi pozitívne, optimistické, dušu pohladzujúce čítanie;
* pre tých, ktorí (si) akútne potrebujú dodať (aspoň cez písmenka) nádej;
* pre tých, čo nemajú čas a/alebo chuť na dlhé čítanie;
* pre religióznejšie či aspoň duchovnejšie založených ľudí;
* pre tých, čo veria na ľudskosť (a/alebo si potrebujú túto vieru potvrdiť/posilniť/obnoviť).

INFO o knihe:
Poďme sa rozprávať (Ďalších 15 zaujímavých kapitol zo života)
Advent Orion, 2009.
edícia: Prameň    
séria: Príbehy na každý deň