Ignác

Recenzovaný film: Ignác z Loyoly (2016)

Dnes má svoj sviatok. S jeho príbehom sa však oplatí zoznámiť hocikedy.

Stručne 

Sympatický muž. Šarmantný. Bojovník. Rytier. Odvážny, divoký, nežný zároveň. Presne taký, aký je v Lewisovej charakteristike Boh a v Eldredgeovej ideálny chlap: "nebezpečný, ale dobrý". 

To bol/je aj svätý Ignác. Pre mňa jeden z najsympatickejších svätcov vôbec. Pre všetko vyššie vymenované - a k tomu ešte pre jeho kreativitu, fantáziu, duchovné cvičenia. Preto, že občas od vďačnosti plakal po svätom prijímaní. Alebo preto, že rád pozoroval v noci hviezdy. Alebo preto, že bol veľmi múdry a vnímavý. 

Niektoré z týchto detailov sa síce z filmu o ňom nedozviete, ale mnoho iných veci áno. 

118 min plynie rýchlo, s Ignácovým životným príbehom sa zoznamujeme od čias detstva až po dobu, kedy odišiel do Paríža. Primárne sa film zameriava na jeho mladosť - na čas pred obrátením, na jeho ambicióznu vojenskú kariéru, na (notoricky známu) životnú epizódu, kedy sa kvôli zraneneniu z boja stáva invalidom, z nudy a frustrácie si v posteli číta Nasledovanie Krista a Životopisy svätých... Konverzia, škurpulanstvo, postupné hľadanie rovnováhy, objavenie duchovných cvičení. 

Nechýbajú ani nejaké tie ľúbostné a vtipné scény, ktoré robia túto životopisnú drámu ešte pútavejšou. 

Klady

Samotný Ignácov životný príbeh. Akoby povedali v reklame - to nevymyslíš, to je život. 

Dôležité však je, že scenárista "namixoval" naozaj osviežujúcy a divácky vďačný kokteil všakovakých scén. Dramatické (pre mňa najmä fázy Ignácovho vnútorného boja), romantické (ok, scéna s princeznou Katarínou bola možno trošku presladené kafé, ale nepochybujem, že niektorým sentimentálnejším dušiam bude imponovať), humorné (duchovné cvičenia v bordeli), dojímavé (pre mňa vlastne všetky, v ktorých bol Ignác skutočne nešťastný- ňuňu). 

Celkovo je tento filmový Ignác veľký sympaťák. Ešte aj to úvodné špásovanie so ženami ľahších mravov sa mu dá odpustiť (možno vo svetle poznania jeho ďalšej životnej cesty). Filmový Ignác je fešný, maskulínny, odvážny, popritom však aj nežný, citlivý, vnímavý. Má povahu (vlastne aj povolanie :D) rytiera, vojaka. Ešte aj v Duchovných cvičeniach cítiť túto jeho charakteristiku. Nie je to na škodu; táto "rytierskosť" Ignácovi svedčí (medzi nami - každému mužovi). 

Ignácov predstaviteľ Andreas Muñoz. A nepíšem to len pre to, že je to fakt krásny chlap. Hercovi sa darí autenticky zobraziť Ignáca v rôznych životných obdobiach. Divák (respektíve diváčka M. B.) mu verí všetky emócie, spolucíti s ním vo všetkých vyobrazených situáciách a životných peripetiách. 

Moderná výprava, pekné lokácie, super historické kostýmy, taký celkový "pozitívny look". 

Aspoň nejaké odcitované myšlienky svätého Ignáca. Celá jezuitská spiritualita stojí za to; tým "to" myslím bližšie zoznámenie sa s ňou. 

Hľadanie paralel s dnešným svetom. Trebárs scény s otcom môžu byť blízky aj mnohým dnešným mužom (aj keď, samozrejme, dnešní mladíci sa zrejme neučia vo chvíľach voľného času šermovať). Celé je to tak trošku aj o mužskej identite, čo mi páčilo aj ako žene. Asi podobne ako trebárs ten už vyššie zmienený Divoký v srdci (aj keď teraz možno porovnávam hrušky s jablkami). 

Zaujímavo je vyobrazený aj súdny proces s budúcim svätcom. 

Zápory

Od Ignácovho obrátenia to už ide akosi rýchlo a idylicky. Čakala som viac spovedí a menej bičovania; viac pochybností aj pochybení, menej dokonalosti v každej situácii. Obrátený Ignác je síce sympaťák, ale v jeho autentickosť sa dá veriť menej ako v autentickosť "starého" Ignáca. 

Tie pletky s Katarínou. Zase až taký odborník na Ignácov život nie som, ale nočné tancovačky s princeznou uprostred opustenej hradnej chodby mi skôr pripadajú ako z fantázie dospievajúcej slečny než realita zo života skutočného Ignáca. 

Aj trochu gýča tu je, ale v mori kladov som ho rada odpustila. A vôbec, čo sa budem hrať na fajnovku - niektoré gýče mám rada. 

Celkovo 

Príjemný film pre takmer všetky vekové kategórie aj pre obe pohlavia. Každý divák si tu môže nájsť niečo svoje. Možno však zo mňa hovorí nepotláčaná sympatia voči tomuto svätcovi. 

U mňa film, ktorý som si pozrela rada, aj som sa trochu zasmiala, aj oči som párkrát musela prižmúriť, aj si ho rada pozriem (niekedy neskôr) znova.