Jezuitský návod (takmer) na všetko

Neverím návodom na (takmer) všetko.

Ani ľuďom, ktorí majú návod na (takmer) všetko. 

(Ok, v tomto bode uznávam, že občas mám tendenciu k takým patriť :D)

Ale James Martin (americký jezuita, ktorý chápe, že radosť, humor a smiech sú - mali by byť - insígniami kresťanstva alias radostnej zvesti) má u mňa ten tuctový názov odpustený. Jeho Jezuitský návod (takmer) na všetko som si chcela len tak prelistovať - nakoniec som tých (takmer) 500 strán prečítala za asi 2 dni. V správny čas - chvíľu pred štátnicami chvíľu, po štátniciach. 

Vďaka mnohým myšlienkam tohto autora ma Boh pripravoval na pár dôležitých rozhodnutí - v súkromnom, pracovnom, duchovnom i spoločenskom živote. (Samozrejme, Boh používal aj ľudí, okolností a pod.; ale niektoré veci som si ujasnila aj vďaka tejto knihe). 

Z vlastnej skúsenosti teda môžem potvrdiť, že Jezuitský návod (takmer) na všetko názvom nezavádza. 

Konkrétnejšie: 

JEZUITSKÝ - jedna z mojich obľúbených kresťanských spiritualít. Asi nie je náhoda, že Boh ma rôznymi cestami viedol práve cestou k jezuitom. Pobyt u nich (na Slovensku Prešov a Piešťany) môžem odporučiť - kvalitné duchovné cvičenia, krásne prostredie, priestor na nové podnety a niečo ako "medové týždne" s Bohom. Odporučiť môžem aj jezuitskú literatúru (u nás ju vydáva najmä Dobrá kniha) a vôbec, slovenských jezuitov celkovo (http://jezuiti.sk/) - nie nadarmo z tých milión možností, čo v mieste môjho aktuálneho pobytu sú, si ma pritiahli oni. (Na margo jezuitov - pripomínam, že aj súčasný pápež je jezuita, a aj mnohí zaujímaví svätci boli práve jezuitmi.)

NÁVOD - návod, teda niečo teoretické. Do praxe to už musí uviesť každý jedinec sám. 

TAKMER - lebo úplnosť nie je v nejakej knihe, ale v Bohu. 

VŠETKO - lebo jezuiti sa učia nachádzať Boha vo všetkom - v každej chvíli, v každej oblasti života, v každom človeku či veci. Jezuiti neoddeľujú duchovný a svetský život - pre nich je všetko navzájom poprepájané. 

Ešte dodám - uvedomila som si, teraz, behom písania tejto kvázi recenzie, že túto knihu mi Boh cez rôzne kanály posúval opakovane, takmer nástojčivo (fakt cez rôzne od seba nezávislé zdroje). To len tak, na margo. 

Ako ilustračný obrázok som najprv chcela použiť jednu z tých v súčasnosti populárnych fotografií, kde siluety ľudia vyskakujú v ústrety zapadajúcemu slnku - loď na mori života, ktorá pláva do prístavu, je možno rovnako lacný symbol, ale nič kreatívnejšie asi aj tak nevymyslím

Klady

* veľa krásnych, podnetných myšlienok

* autor sa netvári ako majster sveta - spomína aj svoje chyby, blúdenia, hľadania, obavy, hriechy...

* každého (živého) človeka, ktorého v knihe spomenul, sa spýtal, či môže

* zrozumiteľné zasvätenie do jezuitskej spirituality aj do života jej zakladateľa, svätého Ignáca

* sem-tam nejaký vtip

* žiaden dogmatizmus; autor uznáva, že existujú rôzne cesty k Bohu

* žiadna suchopárna teológia; James Martin sa nám prihovára skôr ako človek než kňaz

* kapitoly o konkrétnych oblastiach života, ktoré sú dôverne známe každému (dospelému) človeku: láska, práca, peniaze/kariéra, priateľstvo...

* skôr hľadanie odpovedí než ich vnucovanie 

* zrozumiteľne podané rady, aplikovateľné aj v súčasnom svete

* zoznámenie sa s (v kresťanstve skôr netradičnou) koncepciou Boha: "Boh, ktorý prekvapuje a Boh, ktorý očakáva prekvapenia"

* prerozprávanie mnohých Ignácových myšlienok, ktoré sú veľmi silné a aktuálne, ale v jeho originálnom podaní predsa len archaické, resp. "suché" (aj niektorí úprimnejší jezuiti priznávajú, že čítať Duchovné cvičenia sv. Ignáca je ako čítať nejaký návod - lebo ono vlastne to je návod, ktorý sa má aplikovať, a až vtedy má zmysel)

* pozitívne posolstvo, ktoré z knihy pozvoľna vanie 

Zápory

* nenápadný až nepríťažlivý obal (osobne by ma v záplave iných kníh sám od seba zrejme neupútal)

* už pranierovaný názov

* malý počet strán (hej, tých 496 strán môže znieť na prvé počutie veľa - ale keď sa raz človek do tejto knihy zahĺbi, je veľmi pravdepodobné, že sa mu štýl autora zapáči až tak, že bude túžiť od neho si prečítať viac - strán, kníh...)

Celkovo 

Príjemná, poučná, aj keď v slovenskom vydaní drahšia kniha. Tí, čo si radi zapisujú myšlienky, ktoré ich oslovia, si tu zrejme zgustnú. Ocenia ju najmä prakticky založení ľudia, ktorým ani tak nezáleží na peknom jazyku a dokonalej štylistike, ale na konkrétnostiach. 

Celkovo sa v mnohom stotožňujem s autorom tejto recenzie. 

Dôležité PS: Ignác bude mať v utorok sviatok. Preto tá jezuitská tematika. 

PS1: Snáď čoskoro aj recenzia na životopisný film o ňom. 

PS2: 1. Nie si Boh 2. Toto nie je nebo 3. Nebuď somár :)