Príbeh narodenia: love story o Ježišových rodičoch
Recenzovaný film: Príbeh narodenia (2006)
Biblický film, ktorý na to ide inak ako "klasické" biblické filmy. Evanjelium je len východiskom príbehu, ktorý sa rozvetvuje pomerne romantickým i dramatickým smerom.
Tesár Jozef z dedinky Nazaret poškuľuje po mladučkej Márii. Tá celé dni trávi prácou na poli či pomocou rodičom. Roboty je dosť; Nazaret pomerne často navštevujú rímski vojaci, ktorí z miestnych ťahajú dane a nezdráhajú sa vziať tých, ktorí nemajú čím platiť, do otroctva.
Keď jedného pekného dňa požiada Jozef svoju vyvolenú o ruku, ešte netuší, aká dráma ho čaká. Mária oňho nielenže očividne nejaví záujem, ale aj sa rozhodne odísť za akousi príbuznou Alžbetou. Jozef celé leto stavia dom a teší sa, ako ju privíta. Jeho budúca nevesta sa však domov vracia s bruškom...
Čo bolo ďalej, už vieme z Biblie. Jozef chce Máriu prepustiť, ale napokon aj on vidí anjela, ktorý mu potvrdzuje Máriinu verziu pravdy. A keď tesne pred jej pôrodom príde nariadenie o tom, že každý muž sa musí aj s rodinou vybrať kvôli sčítaniu ľudu do rodného mesta, Jozef posadí svoju milú na oslíka a spoločne sa vyberajú prežiť úplne prvé Vianoce...
Režisérke sa podarilo vykresliť Jozefa a Máriu ako dvoch celkom obyčajných ľudí v tom najlepšom slova zmysle. Majú emócie, pocity, názory. Musia si k sebe hľadať cestu. Na veci, ktoré sa v ich živote dejú, reagujú často aj so strachom a otázkami. Vďaka tomu všetkému pôsobia živým, uveriteľným dojmom.
Ktovie prečo a kedy sa ujal zvyk vyobrazovať Jozefa ako bradatého dedka. Pritom v čase, keď sa narodil Ježiš, to bol tridsiatnik. Navyše nezabúdajme, že ten tridsiatnik sa živil manuálnou prácou (je teda zrejme, že bol pomerne maskulínnym, respektívne silným) mužom, navyše z evanjelia vieme, že to bol muž, ktorý bol schopný niekoľko dní pešky (!) putovať do Betlehema, navyše ťahajúc za sebou oslíka, na ktorom sedela tehotná žena, a predpokladajme, že mali so sebou aj nejakú tú batožinu (ja by som sa teda na niekoľkodennú cestu bez nejakých zásob jedla, rezervného oblečenia a podobne nevybrala; a tehotná už vôbec nie) a ten istý muž neskôr dokázal podobnú cestu (už aj s bábätkom) absolvovať rovno do Egypta! Zvládol by to nejaký vetchý starec? Nie, aj ja si myslím, že nie. Preto oceňujem, že Jozef v tejto filmovej verzii je mladý, mužný, silný a odvážny. Skrátka presne taký chlap, akého by chcela mať po svojom boku každá žena - najmä taká, ktorej hrozí ukameňovanie, čaká ju pôrod v jaskyni bez akejkoľvek ženskej pomoci a ktorej chcú hneď po narodení zabiť dieťa.
Mária má svoje kamarátky a Jozef (očividne) kamoša. Z iných biblických filmov či ilustrácií sme zvyknutí, že Ježiš s rodičmi si žije tak akosi izolovane, pravdepodobnejšie však je, že Boh, ktorý miluje spoločenstvo, aj žil v spoločenstve. A jeho rodičia tiež. Tu je pekne vykreslené, ako Mária s kamarátkami čosi sadí na poli, ako sa zabávajú, smejú... Ako trávi čas so susedmi... Škoda, že túto líniu autori nedotiahli viac, ale o tom potom.
Sem tam sa vo filme objaví nejaký ten vtip. Týka sa to najmä rozhovorov troch mudrcov, ktorí tiež nie sú postavičkami, akých by divák zrejme čakal. Dvom z nich sa najprv do Betlehema vlastne ani nechce; a celú cestu riešia, či sa to vôbec oplatilo.
Celý film otvára scéna vraždenia novorodeniatok. Tá patrí k najdramatickejším vo filme. Citlivejšieho diváka (resp. skôr diváčku) môže dokonca rozslziť. Zrejme nie je náhoda, že scenáristi sa rozhodli vtiahnuť respondentov do deja práve najdramatickejším okamihom celého evanjeliového príbehu o Ježiškovom narodení. Divák, ktorý by náhodou predlohu nepoznal, sa môže sám seba pýtať, ako je možné, že Ježiš prežije. A aj divák, ktorý veľmi dobre vie, ako to dopadne, je konfrontovaný s tým, aké nebezpečenstvo Ježišovi a jeho rodičom hrozilo.
Film režírovala žena a je pravdou, že je trošku romantický - určite viac, ako by sme od biblického filmu čakali. Nechýbajú zaľúbené pohľady Jozefa, jeho snaha obetovať sa pre Máriu (mnohé diváčky určite dojme scéna, v ktorej Jozef Máriu zachráni z rieky, v ktorej sa topí) a dôraz na to, ako sa dvojica postupne zbližuje. Medzi silnejšie scény patrí tá, keď Mária ošetruje Jozefove nohy zranené dlhou chôdzou a medzi najromantickejšie tá, keď sa Jozef snaží urýchlene nájsť ubytovanie pre manželku, ktorá pomaly začína rodiť, napokon to však vzdá, schytí ju do náručia a sám jej ide pomôcť.
Sympatický je aj rozhovor budúcich rodičov o tom, ako vychovajú "takého syna".
Osobne za veľký klad považujem aj vyobrazenie Alžbety a Zachariáša. On síce väčšinu filmu mlčí, ale ona pôsobí ako veľmi sympatická, pohostinná žena. A keď si obidvaja ľahnú s malým synom Jánom večer na lôžko, sála z nich skutočná rodičovská aj partnerská láska. Vykresliť ich ako milujúci pár bolo určite skvelou voľbou.
Ako diváčka som ocenila aj vyobrazenie židovsko-rímskych vzťahov. Po zoznámení sa s pomermi v okupovanom Izraeli sa ľahšie chápe, prečo všetci čakajú na vysnívaného Mesiáša. Okrem toho bolo zaujímavé uvedomiť si, že Nazaret nebola žiadna idylická dedinka, ale chudobná, de facto bezvýznamná obec, v ktorej ľudia museli veľmi drieť, aby vôbec prežili. Dramatický je aj ten moment, keď vojak na koni chlipne zíza na mladú Máriu, ktorá sa túli ku matke.
Za autentické som považovala aj reakcie Máriiných rodičov po tom, čo im oznámila svoje tehotenstvo. Z Biblie ich nepoznáme, v tejto verzii však pôsobili tiež veľmi... Ľudsky. Napríklad keď mama dcéru vyzýva, aby sa priznala, či je otcom nejaký rímsky vojak. Alebo keď otec hľadá tie správne slová, ktorými by dcéru ospravedlnil pred Jozefom.
Za klad by sa dalo považovať aj to, že autori vybrali do hlavných úloh hercov so snedou pleťou. Nehrozí teda žiadna európsky svetlovlasá Mária či modrooký Jozef. Skrátka, všetci v tomto filmovom Nazarete majú semitské črty aj účesy. Rôzne zjavenia (viď napr. Evanjelium, ako mi bolo zjavené) síce naznačujú, že Mária predsa len bola blondínkou, ale ak chceme film posudzovať v kontexte autentickosti, hnedooká, čiernovlasá a počernejšia Mária bola výbornou voľbou.
Asi za najväčší zápor tohto filmu považujem vykreslenie samotnej Márie. Nespomínam si, či sa vo filme usmeje viac ako dvakrát-trikrát, inak sa väčšinou tvári priveľmi vážne až smutne. Celkovo sa správa ako typická dievčina v puberte, teda v kontexte doby, v ktorej žila. Občas ju otec musí poháňať do práce, keď jej oznámia, že si vezme Jozefa, spupne utečie, často je svojhlavá, takmer až sebecká. Ak túto filmovú Máriu posudzujem prísne, tak z úcty k skutočnej Márii, o ktorej vieme, že bola bez hriechu. Nemyslím si, že sa v jednom kuse usmievala, ale myslím si, že z nej vyžarovala nežnosť, empatia, jemnosť. Stále. Aj keď bola smutná. A hlavne - vieme, že táto Mária bola poslušná. A trpezlivá. Ťažko si predstaviť, že by skutočná Mária frflala na miesto svojho rodiska alebo by tak negatívne reagovala na to, že sa má vydať za Jozefa. Najmä ak uvážime, že nič v deji predtým nenaznačovalo, že by s ním ona (alebo niekto iný) mala nejaký problém.
Za ešte väčší "prúser" považujem to, že táto filmová Mária sa akosi priveľmi sústredí na seba. Mária, ktorú poznáme z Biblie, mala živý záujem o ľudí. Trápilo ju dokonca aj to, že na cudzej svadbe sa minulo víno. Z toho vidíme, že bola veľmi všímavou a navyše detailistkou. Máriu vo filme netrápi ani to, že pred jej očami rímski vojaci unesú malé dievča. Reaguje na to úplne pasívne, ani len mimika sa jej nezmení. Ak to v nej vyvolá nejakú emóciu, tak možno strach o to, čo bude s ňou. Nuž, to sa mi na Pannu Máriu nepodobá. Aj pri pôrode (staršej) tety Alžebty jej nepomáha, len ju zdiaľky pozoruje a so znepokojením si hladká svoje bruško. Z toho sa dá dedukovať, že filmovú Máriu ani tak netrápi rodiaca teta a jej bolesť, ale to, že o nejaký čas bude takto trpieť ona. Do tretice, keď sa vráti od tety a nadšený Jozef jej ide naproti, ale len ho nepozdraví, ani sa neusmeje. Len, zakrývajúc si brucho, urazene (?) prejde okolo neho. Podobných príkladov by sa dalo nájsť viac. Niektorým divákom možno táto Mária, ktorá nežiari vkuse šťastím, imponovala, ale na podobné detaily si mohli dať tvorcovia pozor. K skutočnej Márii skrátka nesedia.
Mimochodom, podobne sa v jednej chvíli zachová aj filmový Jozef. Keď pri ceste do Betlehema má iná dvojica, kráčajúca za nimi, nehodu, kvôli ktorej mladá žena skoro spadne z útesu, inak obetavý a ochraňujúci Jozef len lakonicky skonštatuje, že asi mali starého osla. Prosím??? (Ok, chápem, že v projekcii scenáristu tým chcel Jozef utešiť Máriu, že jej podobné nebezpečenstvo nehrozí - ale naozaj by skutočný Jozef tak ľahko odignoroval drámu inej ženy, ktorá sa odohráva rovno pod jeho nosom?)
Tiež nechápem, prečo sa tak Mária bráni vydaju s Jozefom. Je vykreslený ako milý a pracovitý chlap, navyše pre ňu odkúpi od Rimanov osla, ktorého jej rodine zhabali. Ak tvorcovia chceli poukázať na smutnejšie aspekty dohodnutých manželstiev, nevybrali si správny príbeh. O Márii sa predsa vie, že Jozefa milovala. Práve z tohto faktu mohli autori vyťažiť drámu, o ktorú im očividne šlo. Dilema mladej ženy, ktorá miluje svojho snúbenca, no povie áno Bohu s tušením, že tak svojho milého zraní a stratí (ktorá žena by chcela ísť pred svojho snúbenca a oznámiť mu, že je tehotná, ale že to nič, pretože v skutočnosti to dieťa nie je od chlapa, ale od Ducha Svätého?) je podľa mňa dostatočne silnou a tvorcovia ju mohli vykresliť tak, že by plakalo celé kino. Oni si však radšej vyfabulovali verziu o tínedžerke, ktorá sa nechce vydávať. No dobre.
Nie veľmi podarenou je aj postava Herodesa, a najmä jeho syna. Tomu, že starnúci kráľ sa až fanaticky bojí o trón by som verila; ale spôsobu, ktorým je to vykreslené, nie. Autori akosi nepochopili, že zlá postava pôsobí autenticky len vtedy, ak je v nej aj niečo dobré; toť filmový Herodes je však stelesnením asi všetkých klišé o zlých kráľov. A jeho syn je veľmi, ale fakt veľmi nepodarená verzia Commodusa z filmu Gladiátor. V podstate má celý film ten istý výraz a nos hore. A inak nič.
Od Ježiškovho narodenia už všetko beží akosi prirýchlo. Útek do Egypta odbavia tvorcovia na pár minút a bez slov, klaňanie pastierov aj mudrcov je nudnejšie ako na gýčových pohľadniciach a na nejaký radostný spev anjelov, ktorí podľa Biblie spievali a ohlasovi pokoj ľuďom dobrej vôle, môže divák tiež zabudnúť.
A keď sme už pri anjeloch... Celý film bol vlastne iba jeden. Neviem, či chceli tvorcovia ušetriť na komparze, ale že pastierom sa namiesto anjelov zjaví Gabriel (ako Márii a Jozefovi) považujem za zlú voľbu. Keby ten anjel aspoň pôsobil anjelsky - ale kdeže. Žiadne radostné ohlasovanie, anjel všetko odrapoce ako pracovník call centra, ešte aj s podobným výrazom. Ak uvážime, že tento anjel nebol len posol, ale aj niekto, kto mal zainteresovaných potešiť a dodať im nádej ("neboj sa, Mária...", "Jozef, syn Dávid, neboj sa..."), tak mu to veľmi nevyšlo.
Tiež ma zamrzelo, že autori nedotiahli naznačené detaily o tom, že Mária a Jozef nežili len sami pre seba. Mária sa pokojne mohla rozprávať o chystanej svadbe s kamoškami (aha - počkať; svadba vlastne ani nebola), zásnuby mohli oslavovať všetci susedia a nejaká tá emotívnejšia rozlúčka pred odchodom by tiež mala svoje opodstatnenie (ako by ste vy reagovali, ak by vaša mladučká dcéra v pokročilom štádiu tehotenstva musela odísť na dlhú a nie tak celkom bezpečnú cestu?).
Celkom tiež nesedeli niektoré detaily, napríklad že Jozef a Mária utekajú do Egypta rovno z Betlehema (očividne ešte v tú istú noc), pričom vieme, že medzitým stihli navštíviť aj (jeruzalemský) chrám a obrezať v ňom syna. Pravdepodobné teda je, že Herodesov rozkaz ich zastihol buď na ceste z Jeruzalema, alebo už doma, v Nazarete.
Vrcholom je, keď Mária dovolí veštici, aby jej "čítala z ruky". Je pravda, že filmová Mária ani nemala čas sa brániť, pravdou však je aj to, že sa brániť asi ani veľmi nechcela.
Už bolo načase natočiť film, ktorý by sa zameriaval na vzťah Jozefa a Márie; na jeho vývoj, peripetie, nečakané výzvy. Mnohých divákov určite prekvapilo pozrieť sa na známy biblický príbeh ako na niečo, čo má veľmi silný romantický potenciál. V prípade Jozefa ide asi o jedno z jeho najlepších vyobrazení. Žiaľ, filmová Mária sa tvorcom až tak nepodarila - zrejme to však bolo skôr chybou scenára ako jej predstaviteľky (mimochodom, sympatickej) Keishy Castle-Hughes.
Názov tak trošku zavádza - zatiaľ čo napríklad Umučenie Krista bolo naozaj o umučení Krista, Príbeh narodenia je skôr o udalostiach, ktoré tomu narodeniu predchádzali - pritom by bolo celkom zaujímavé vidieť aj film, ktorého dej by sa naozaj odohrával v maštaľke a vyobrazoval by (nejako novo, neokukane) výhradne udalosti prvých Vianoc.
Príbeh narodenia je film, ktorý veriacim môže pomôcť zamyslieť nad pocitmi Ježišových rodičov v rôznych situáciách, ktoré sú v Biblii vykreslené neutrálne, očividne sa však za nimi skrývali veľké (vnútorné) drámy.
Hoci niektorí ho považujú za rodinný film, pre niektoré scény (vraždenie novorodeniatok, výtržnosti Rimanov, topenie sa v rieke...) by som ho (mladším) deťom asi nepustila.
Stručne
Tesár Jozef z dedinky Nazaret poškuľuje po mladučkej Márii. Tá celé dni trávi prácou na poli či pomocou rodičom. Roboty je dosť; Nazaret pomerne často navštevujú rímski vojaci, ktorí z miestnych ťahajú dane a nezdráhajú sa vziať tých, ktorí nemajú čím platiť, do otroctva.
Keď jedného pekného dňa požiada Jozef svoju vyvolenú o ruku, ešte netuší, aká dráma ho čaká. Mária oňho nielenže očividne nejaví záujem, ale aj sa rozhodne odísť za akousi príbuznou Alžbetou. Jozef celé leto stavia dom a teší sa, ako ju privíta. Jeho budúca nevesta sa však domov vracia s bruškom...
Čo bolo ďalej, už vieme z Biblie. Jozef chce Máriu prepustiť, ale napokon aj on vidí anjela, ktorý mu potvrdzuje Máriinu verziu pravdy. A keď tesne pred jej pôrodom príde nariadenie o tom, že každý muž sa musí aj s rodinou vybrať kvôli sčítaniu ľudu do rodného mesta, Jozef posadí svoju milú na oslíka a spoločne sa vyberajú prežiť úplne prvé Vianoce...
Klady
Ktovie prečo a kedy sa ujal zvyk vyobrazovať Jozefa ako bradatého dedka. Pritom v čase, keď sa narodil Ježiš, to bol tridsiatnik. Navyše nezabúdajme, že ten tridsiatnik sa živil manuálnou prácou (je teda zrejme, že bol pomerne maskulínnym, respektívne silným) mužom, navyše z evanjelia vieme, že to bol muž, ktorý bol schopný niekoľko dní pešky (!) putovať do Betlehema, navyše ťahajúc za sebou oslíka, na ktorom sedela tehotná žena, a predpokladajme, že mali so sebou aj nejakú tú batožinu (ja by som sa teda na niekoľkodennú cestu bez nejakých zásob jedla, rezervného oblečenia a podobne nevybrala; a tehotná už vôbec nie) a ten istý muž neskôr dokázal podobnú cestu (už aj s bábätkom) absolvovať rovno do Egypta! Zvládol by to nejaký vetchý starec? Nie, aj ja si myslím, že nie. Preto oceňujem, že Jozef v tejto filmovej verzii je mladý, mužný, silný a odvážny. Skrátka presne taký chlap, akého by chcela mať po svojom boku každá žena - najmä taká, ktorej hrozí ukameňovanie, čaká ju pôrod v jaskyni bez akejkoľvek ženskej pomoci a ktorej chcú hneď po narodení zabiť dieťa.
Mária má svoje kamarátky a Jozef (očividne) kamoša. Z iných biblických filmov či ilustrácií sme zvyknutí, že Ježiš s rodičmi si žije tak akosi izolovane, pravdepodobnejšie však je, že Boh, ktorý miluje spoločenstvo, aj žil v spoločenstve. A jeho rodičia tiež. Tu je pekne vykreslené, ako Mária s kamarátkami čosi sadí na poli, ako sa zabávajú, smejú... Ako trávi čas so susedmi... Škoda, že túto líniu autori nedotiahli viac, ale o tom potom.
Sem tam sa vo filme objaví nejaký ten vtip. Týka sa to najmä rozhovorov troch mudrcov, ktorí tiež nie sú postavičkami, akých by divák zrejme čakal. Dvom z nich sa najprv do Betlehema vlastne ani nechce; a celú cestu riešia, či sa to vôbec oplatilo.
Celý film otvára scéna vraždenia novorodeniatok. Tá patrí k najdramatickejším vo filme. Citlivejšieho diváka (resp. skôr diváčku) môže dokonca rozslziť. Zrejme nie je náhoda, že scenáristi sa rozhodli vtiahnuť respondentov do deja práve najdramatickejším okamihom celého evanjeliového príbehu o Ježiškovom narodení. Divák, ktorý by náhodou predlohu nepoznal, sa môže sám seba pýtať, ako je možné, že Ježiš prežije. A aj divák, ktorý veľmi dobre vie, ako to dopadne, je konfrontovaný s tým, aké nebezpečenstvo Ježišovi a jeho rodičom hrozilo.
Film režírovala žena a je pravdou, že je trošku romantický - určite viac, ako by sme od biblického filmu čakali. Nechýbajú zaľúbené pohľady Jozefa, jeho snaha obetovať sa pre Máriu (mnohé diváčky určite dojme scéna, v ktorej Jozef Máriu zachráni z rieky, v ktorej sa topí) a dôraz na to, ako sa dvojica postupne zbližuje. Medzi silnejšie scény patrí tá, keď Mária ošetruje Jozefove nohy zranené dlhou chôdzou a medzi najromantickejšie tá, keď sa Jozef snaží urýchlene nájsť ubytovanie pre manželku, ktorá pomaly začína rodiť, napokon to však vzdá, schytí ju do náručia a sám jej ide pomôcť.
Sympatický je aj rozhovor budúcich rodičov o tom, ako vychovajú "takého syna".
Osobne za veľký klad považujem aj vyobrazenie Alžbety a Zachariáša. On síce väčšinu filmu mlčí, ale ona pôsobí ako veľmi sympatická, pohostinná žena. A keď si obidvaja ľahnú s malým synom Jánom večer na lôžko, sála z nich skutočná rodičovská aj partnerská láska. Vykresliť ich ako milujúci pár bolo určite skvelou voľbou.
Ako diváčka som ocenila aj vyobrazenie židovsko-rímskych vzťahov. Po zoznámení sa s pomermi v okupovanom Izraeli sa ľahšie chápe, prečo všetci čakajú na vysnívaného Mesiáša. Okrem toho bolo zaujímavé uvedomiť si, že Nazaret nebola žiadna idylická dedinka, ale chudobná, de facto bezvýznamná obec, v ktorej ľudia museli veľmi drieť, aby vôbec prežili. Dramatický je aj ten moment, keď vojak na koni chlipne zíza na mladú Máriu, ktorá sa túli ku matke.
Za autentické som považovala aj reakcie Máriiných rodičov po tom, čo im oznámila svoje tehotenstvo. Z Biblie ich nepoznáme, v tejto verzii však pôsobili tiež veľmi... Ľudsky. Napríklad keď mama dcéru vyzýva, aby sa priznala, či je otcom nejaký rímsky vojak. Alebo keď otec hľadá tie správne slová, ktorými by dcéru ospravedlnil pred Jozefom.
Za klad by sa dalo považovať aj to, že autori vybrali do hlavných úloh hercov so snedou pleťou. Nehrozí teda žiadna európsky svetlovlasá Mária či modrooký Jozef. Skrátka, všetci v tomto filmovom Nazarete majú semitské črty aj účesy. Rôzne zjavenia (viď napr. Evanjelium, ako mi bolo zjavené) síce naznačujú, že Mária predsa len bola blondínkou, ale ak chceme film posudzovať v kontexte autentickosti, hnedooká, čiernovlasá a počernejšia Mária bola výbornou voľbou.
Zápory
Za ešte väčší "prúser" považujem to, že táto filmová Mária sa akosi priveľmi sústredí na seba. Mária, ktorú poznáme z Biblie, mala živý záujem o ľudí. Trápilo ju dokonca aj to, že na cudzej svadbe sa minulo víno. Z toho vidíme, že bola veľmi všímavou a navyše detailistkou. Máriu vo filme netrápi ani to, že pred jej očami rímski vojaci unesú malé dievča. Reaguje na to úplne pasívne, ani len mimika sa jej nezmení. Ak to v nej vyvolá nejakú emóciu, tak možno strach o to, čo bude s ňou. Nuž, to sa mi na Pannu Máriu nepodobá. Aj pri pôrode (staršej) tety Alžebty jej nepomáha, len ju zdiaľky pozoruje a so znepokojením si hladká svoje bruško. Z toho sa dá dedukovať, že filmovú Máriu ani tak netrápi rodiaca teta a jej bolesť, ale to, že o nejaký čas bude takto trpieť ona. Do tretice, keď sa vráti od tety a nadšený Jozef jej ide naproti, ale len ho nepozdraví, ani sa neusmeje. Len, zakrývajúc si brucho, urazene (?) prejde okolo neho. Podobných príkladov by sa dalo nájsť viac. Niektorým divákom možno táto Mária, ktorá nežiari vkuse šťastím, imponovala, ale na podobné detaily si mohli dať tvorcovia pozor. K skutočnej Márii skrátka nesedia.
Mimochodom, podobne sa v jednej chvíli zachová aj filmový Jozef. Keď pri ceste do Betlehema má iná dvojica, kráčajúca za nimi, nehodu, kvôli ktorej mladá žena skoro spadne z útesu, inak obetavý a ochraňujúci Jozef len lakonicky skonštatuje, že asi mali starého osla. Prosím??? (Ok, chápem, že v projekcii scenáristu tým chcel Jozef utešiť Máriu, že jej podobné nebezpečenstvo nehrozí - ale naozaj by skutočný Jozef tak ľahko odignoroval drámu inej ženy, ktorá sa odohráva rovno pod jeho nosom?)
Tiež nechápem, prečo sa tak Mária bráni vydaju s Jozefom. Je vykreslený ako milý a pracovitý chlap, navyše pre ňu odkúpi od Rimanov osla, ktorého jej rodine zhabali. Ak tvorcovia chceli poukázať na smutnejšie aspekty dohodnutých manželstiev, nevybrali si správny príbeh. O Márii sa predsa vie, že Jozefa milovala. Práve z tohto faktu mohli autori vyťažiť drámu, o ktorú im očividne šlo. Dilema mladej ženy, ktorá miluje svojho snúbenca, no povie áno Bohu s tušením, že tak svojho milého zraní a stratí (ktorá žena by chcela ísť pred svojho snúbenca a oznámiť mu, že je tehotná, ale že to nič, pretože v skutočnosti to dieťa nie je od chlapa, ale od Ducha Svätého?) je podľa mňa dostatočne silnou a tvorcovia ju mohli vykresliť tak, že by plakalo celé kino. Oni si však radšej vyfabulovali verziu o tínedžerke, ktorá sa nechce vydávať. No dobre.
Nie veľmi podarenou je aj postava Herodesa, a najmä jeho syna. Tomu, že starnúci kráľ sa až fanaticky bojí o trón by som verila; ale spôsobu, ktorým je to vykreslené, nie. Autori akosi nepochopili, že zlá postava pôsobí autenticky len vtedy, ak je v nej aj niečo dobré; toť filmový Herodes je však stelesnením asi všetkých klišé o zlých kráľov. A jeho syn je veľmi, ale fakt veľmi nepodarená verzia Commodusa z filmu Gladiátor. V podstate má celý film ten istý výraz a nos hore. A inak nič.
Od Ježiškovho narodenia už všetko beží akosi prirýchlo. Útek do Egypta odbavia tvorcovia na pár minút a bez slov, klaňanie pastierov aj mudrcov je nudnejšie ako na gýčových pohľadniciach a na nejaký radostný spev anjelov, ktorí podľa Biblie spievali a ohlasovi pokoj ľuďom dobrej vôle, môže divák tiež zabudnúť.
A keď sme už pri anjeloch... Celý film bol vlastne iba jeden. Neviem, či chceli tvorcovia ušetriť na komparze, ale že pastierom sa namiesto anjelov zjaví Gabriel (ako Márii a Jozefovi) považujem za zlú voľbu. Keby ten anjel aspoň pôsobil anjelsky - ale kdeže. Žiadne radostné ohlasovanie, anjel všetko odrapoce ako pracovník call centra, ešte aj s podobným výrazom. Ak uvážime, že tento anjel nebol len posol, ale aj niekto, kto mal zainteresovaných potešiť a dodať im nádej ("neboj sa, Mária...", "Jozef, syn Dávid, neboj sa..."), tak mu to veľmi nevyšlo.
Tiež ma zamrzelo, že autori nedotiahli naznačené detaily o tom, že Mária a Jozef nežili len sami pre seba. Mária sa pokojne mohla rozprávať o chystanej svadbe s kamoškami (aha - počkať; svadba vlastne ani nebola), zásnuby mohli oslavovať všetci susedia a nejaká tá emotívnejšia rozlúčka pred odchodom by tiež mala svoje opodstatnenie (ako by ste vy reagovali, ak by vaša mladučká dcéra v pokročilom štádiu tehotenstva musela odísť na dlhú a nie tak celkom bezpečnú cestu?).
Celkom tiež nesedeli niektoré detaily, napríklad že Jozef a Mária utekajú do Egypta rovno z Betlehema (očividne ešte v tú istú noc), pričom vieme, že medzitým stihli navštíviť aj (jeruzalemský) chrám a obrezať v ňom syna. Pravdepodobné teda je, že Herodesov rozkaz ich zastihol buď na ceste z Jeruzalema, alebo už doma, v Nazarete.
Vrcholom je, keď Mária dovolí veštici, aby jej "čítala z ruky". Je pravda, že filmová Mária ani nemala čas sa brániť, pravdou však je aj to, že sa brániť asi ani veľmi nechcela.
Celkové hodnotenie
Už bolo načase natočiť film, ktorý by sa zameriaval na vzťah Jozefa a Márie; na jeho vývoj, peripetie, nečakané výzvy. Mnohých divákov určite prekvapilo pozrieť sa na známy biblický príbeh ako na niečo, čo má veľmi silný romantický potenciál. V prípade Jozefa ide asi o jedno z jeho najlepších vyobrazení. Žiaľ, filmová Mária sa tvorcom až tak nepodarila - zrejme to však bolo skôr chybou scenára ako jej predstaviteľky (mimochodom, sympatickej) Keishy Castle-Hughes.
Názov tak trošku zavádza - zatiaľ čo napríklad Umučenie Krista bolo naozaj o umučení Krista, Príbeh narodenia je skôr o udalostiach, ktoré tomu narodeniu predchádzali - pritom by bolo celkom zaujímavé vidieť aj film, ktorého dej by sa naozaj odohrával v maštaľke a vyobrazoval by (nejako novo, neokukane) výhradne udalosti prvých Vianoc.
Príbeh narodenia je film, ktorý veriacim môže pomôcť zamyslieť nad pocitmi Ježišových rodičov v rôznych situáciách, ktoré sú v Biblii vykreslené neutrálne, očividne sa však za nimi skrývali veľké (vnútorné) drámy.
Hoci niektorí ho považujú za rodinný film, pre niektoré scény (vraždenie novorodeniatok, výtržnosti Rimanov, topenie sa v rieke...) by som ho (mladším) deťom asi nepustila.
Komentáre
Zverejnenie komentára