Psi Pána alebo zjedz ten film

Recenzovaný film: Psi Páně aneb Sněz ten film (2018)

Stručne

Čo si predstavíte, keď sa povie dominikáni? Inkvizíciu, Meno ruže, čudné habity? 

Od istého času si predstavím aj otca Jindřicha Poláčka, sympatického dominikána z Prahy a zároveň niečo ako "hrdinu" dokumentárneho filmu Jonáša Vaceka. 

Vtipný, veselý, úprimný, občas jemne sprostý ("niektoré svine stoja vonku, iné sedia v kostole") a hlavne aktuálny - taký je otec Jindřich a aj dokument (ktorý je údajne o dominikánoch, ale je najmä o ňom, niečo v štýle pars pro toto). 

"Psi Páně už tu štěkají 800 let. Přijďte se zakousnout". Aj takto lákavo zneli uputávky na dokument, ktorý som videla s mamkou a vďaka mamke. Úplne nečakane, vo víre iných povinností, ale dej bol podmanivý až tak, že som sa do neho "zahryzla" tiež. 

Dojmy však nakoniec - fakty napríklad tu. 

Klady 

Osoba (a osobnosť) otca Jindřicha. Čítajúc niektoré komentáre na istom filmovom portáli, kde sa laici hrajú na odborníkov, mnohých tento mních iritoval; pre mňa bol jednoznačne zaujímavou osobnosťou - ako kňaz aj ako človek. 

Humor, humor, humor. To je to asi posledné, čo sa mi s dominikánmi spája, ale od tohto dokumentu možno bude. 

Taká tá celková neformálnosť. Aj to dokumentu mnohí vytkli, ale u mňa to robilo tento dokument takým akýmsi ľudskejším. 

Keď sme pri ľudskosti... Jindřich, jeho parťáci (pardon, spolubratia), sestry, ktoré navštívia... Sa nehrajú na nejaké neomylné vzory. Ak vás toto na generácii starších kňazov či mníchov iritovalo, tak tu nebude - tu sa zasvätené osoby priznávajú k svojim hriechom jedna radosť, a to nie z toho falošného pocitu pokory v štýle "obdivujte ma a presviedčajte, že to tak nie je". 

Páčila sa mi aj istá nadsádzka - trebárs tá spoveď v temnom tmavom kostole, imitovanie stredovekých potuliek po kláštore a tak.

To, že režisér sa nehrá na odborníka, ktorý všetko vie a všetko musí povedať; namiesto nudnej chronológie dominikánskych dejín tu máme jedného moderného, trochu svojrázneho dominikána, ktorý celému rádu (aspoň v mojich očiach) robí dobrú reklamu. 

Z celého dokumentu ide veľmi dobrá, pozitívna energia - ešte aj scény na internáte nie sú silené a scény v márnici sú vtipné. Skrátka sa na to dobre pozerá. 

Negatíva

Verte či nie, žiadne mi nenapadá a umelo nejaké hľadať nebudem. Dobrý film to bol. 

Celkovo 

Najprv som dúfala, že pozerám na diel nejakého dokumentárneho seriálu o rádoch v Česku. Keď som zistila, že je to jednorazová záležitosť, až mi to bolo ľúto (ok, toto by mohlo byť medzi negatívami). Bol to totiž veľmi príjemný, úsmevný a moderný náhľad do centra i zákulisia kláštorného života - bez pozlátky, bez pátosu, zato s pokorou, s úprimnosťou, s radosťou. Táto filmová prehliadka dominikánskeho života navyše nie je ani tak dlhá (žeby ďalšie negatívum?), čiže tých 70 minút neváham ani odporúčať, ani si ich v (hoci aj blízkej) budúcnosti zopakovať.